Dušičky kedysi a dnes

Sviatok Dušičiek sa spája so spomienkou na zosnulých. Hoci dnes prevládajú tiché návštevy cintorínov a zapálené sviece, kedysi sa tento sviatok niesol v celkom inom duchu.

ilustračná foto, zdroj: trnava.sk

Sviatok Dušičiek sa spája so spomienkou na zosnulých. Hoci dnes prevládajú tiché návštevy cintorínov a zapálené sviece, kedysi sa tento sviatok niesol v celkom inom duchu.

Sviatok Dušičiek spojený so sviatkom všetkých svätých patrí medzi najstaršie tradície, ktoré si na Slovensku uchovávame celé stáročia. V kresťanskej podobe sa začal sláviť už koncom 10. storočia, keď sa deň venovaný zosnulým začlenil do cirkevného kalendára západnej cirkvi. Ľudia verili, že v noci z 1. na 2. novembra sa duše mŕtvych vracajú medzi živých. Preto rodiny pripravovali stôl s jedlom, s koláčmi, s vínom či s pálenkou. Niekedy dokonca na cintoríne. Verili, že tak prejavia úctu, a že duše ich predkov ich budú chrániť. 

Radosť, spoločný čas a svetlo

Aj na slovenskom území sa zachoval zvyk obdarovania chudobných jedlom či peniazmi na Dušičkyspojený s myšlienkou, že dobré skutky pomôžu dušiam v očistci. Na cintorínoch v Trnave a v okolí bývalo kedysi rušno. Ľudia si tam nosili jedlo, spievali piesne a rozprávali sa o zosnulých. Nešlo o neúctu, práve naopak. Smrť vnímali ako prirodzenú súčasť života a spomínanie bolo prejavom vďaky. 

Tieto staré zvyky poukazovali najmä na radosť zo života a na spoločnú modlitbu, pretože ľudia verili, že duše mŕtvych sa tešia, keď vidia svojich blízkych spolu. K tradičným poverám patrilo, že v tento deň sa nesmelo prať ani šiť, aby sa duše neurazili. 

Zaujímavosťou je, že aj tradičné vyrezávanie tekvíc malo na Slovensku svoju históriu ešte predtým, ako sa k nám preniesli halloweenske zvyky zo západu. Ľudia na Slovensku vyrezávali tekvice a repy ako lampáše a zapaľovali v nich sviečky, aby symbolicky osvetľovali cestu dušiam.

Myšlienka pretrváva

Dušičkové obdobie bolo v minulosti kombinácia spomienky, spoločenského stretávania sa a symbolického vstupu medzi svet živých a mŕtvych. Kým dnes dominujú večerné návštevy cintorínov a zapálené sviece, kedysi sa kládol veľký dôraz na prítomnosť rodiny, na rozprávanie, na jedlo a na spoločný čas pri hroboch. Napriek tomu, že súčasná forma Dušičiek sa zameriava na pokoj a ticho, základná myšlienka zostáva rovnaká – spomenúť si na tých, ktorí tu už nie sú a prejaviť im úctu. 

Zdroj: vedanadosah.sk, najmama.sk

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Alexandra Vargová