Aké postavenie mali ženy v Slovenskom štáte (1939 – 1945)

Medzinárodný deň žien v mnohých vzbudzuje úvahy o postavení ženy v spoločnosti. No aké mali práva počas drujek svetovej vojny? Vznik Slovenského štátu v roku 1939 priniesol výrazné zmeny v politickom a spoločenskom usporiadaní krajiny, ktoré ovplyvnili aj slovenské ženy.

časopis Nový svet č. 45-1939

Medzinárodný deň žien v mnohých vzbudzuje úvahy o postavení ženy v spoločnosti. No aké mali práva počas drujek svetovej vojny? Vznik Slovenského štátu v roku 1939 priniesol výrazné zmeny v politickom a spoločenskom usporiadaní krajiny, ktoré ovplyvnili aj slovenské ženy.

Nový režim vedený Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou mal základ na silne konzervatívnej a katolíckej ideológii. Tá výrazne ovplyvnila aj postavenie žien v spoločnosti. Ideálom sa stala žena oddaná rodine, ktorá plní úlohu matky, manželky a strážkyne domáceho prostredia. Ženy mali byť predovšetkým oporou rodiny a mali vychovávať novú generáciu slovenského národa.  

Rodinné usporiadanie ako základ

Rodina bola v ideológii Slovenského štátu považovaná za základnú bunku spoločnosti.  Politickí predstavitelia zdôrazňovali význam tradičných kresťanských hodnôt, ktoré mali byť základom národného života. Prezident Jozef Tiso a ďalší predstavitelia režimu vnímali rodinnú politiku ako dôležitý nástroj budovania spoločnosti. V tomto kontexte sa žena stala symbolom národa a zároveň nositeľkou jeho morálnych hodnôt. 

Kult materstva

S ideológiou tradičnej rodiny úzko súvisel aj tzv. kult materstva. Štát podporoval predstavu ženy ako matky, ktorej najdôležitejším poslaním je rodiť a vychovávať deti. Tento ideál sa propagoval prostredníctvom verejných osláv, napríklad Dňa slovenskej rodiny, ktorý nadväzoval na oslavy Dňa matiek. Počas týchto podujatí boli vyzdvihované najmä mnohodetné matky ako vzor pre ostatné ženy a symbol národnej obetavosti.

Zákaz interrupcií

Populačná  politika štátu sa zároveň snažila reagovať na obavy z poklesu pôrodnosti. Jedným z najvýraznejších opatrení predstavoval zákon z roku 1941, ktorý zakázal umelé prerušenie tehotenstva. Podľa jeho obhajcov bolo materstvo posvätným povolaním ženy a v prípade potreby si mohlo vyžadovať aj osobnú obeť. Takéto opatrenia však vyvolávali aj kritiku verejnosti, najmä zo strany žien, ktoré poukazovali na tvrdosť a nespravodlivosť takýchto rozhodnutí. 

Ideologický obraz ženy počas Slovenského štátu tak zdôrazňoval predovšetkým jej rodinnú a reprodukčnú úlohu. Hoci ženy zohrávali významnú úlohu aj v spoločnosti, ich pôsobenie bolo zámerne obmedzované najmä na súkromnú sféru rodiny a domácnosti.

Zdroj: Trnava Report

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Alexandra Vargová