Ako vychovať psíka-pohoďáka

Nežijeme na opustenom ostrove. Ani náš psík nebude s nami žiť na opustenom ostrove. Malé chlpaté klbko treba od prvého dňa zoznamovať s tým, čo ho čaká. Jedna z najdôležitejších vecí je socializácia.

pixabay.com

Nežijeme na opustenom ostrove. Ani náš psík nebude s nami žiť na opustenom ostrove. Malé chlpaté klbko treba od prvého dňa zoznamovať s tým, čo ho čaká. Jedna z najdôležitejších vecí je socializácia. 

Šteniatko treba naučiť, že na svete sú okrem jeho blízkeho okruhu aj ďalší ľudia – a ďalší psíkovia. Traduje sa, že šteniatko by nemalo byť v styku s inými psami, kým nemá kompletnú vakcináciu. Na jednej strane to môže byť pravda, na strane druhej však v tomto období premeškáte to najdôležitejšie: schopnosť vášho šteniatka komunikovať s ostatnými psami. Tu treba robiť kompromisy: keď vidím evidentne dobre živeného, dobre vyzerajúceho a slušne sa správajúceho psíka, oslovím majiteľa a požiadam o možnosť zoznámiť sa. Samozrejme, ak vidíme chorého, zanedbaného psíka, s ohľadom na imunitu šteniatka sa radšej vyhneme.

Ak šteniatko ku mne nechce prísť

Jeden zo základov výchovy je naučiť psíka privolanie. Je to najdôležitejší povel na celý jeho život. Je to povel, ktorý môže psíkovi zachrániť život, ak sa dostane do nebezpečnej situácie, napríklad pri ceste alebo v kontakte s iným psom. Schopnosť okamžite sa vrátiť k majiteľovi je neoceniteľná.

Šteniatka majú prirodzenú tendenciu držať sa pri „svojom človeku“, ale chcú sa aj hrať. Ak je šteniatko zaujaté hrou, radšej si jeho privolanie odpustite. Nepríde. Robí niečo strááášne dôležité a vás vôbec nebude vnímať. Najprv treba upútať pozornosť šteniatka, a až potom vysloviť povel na privolanie. Najmä zo začiatku treba na privolanie používať to isté slovné spojenie. Psíka oslovíme menom, urobíme kratučkú pauzu a použijeme vždy tie isté slová. Napríklad „ku mne“, „sem“, „k nohe“ – vyberte si. A aspoň zo začiatku ho budeme „podplácať“ – chutnými pamlskami. Neskôr bude stačiť aj slovne pochváliť (tak je dobrý…), alebo pohladiť.

Dôležité je, aby sa psík naučil, že príchod k majiteľovi sa mu vždy oplatí. Ešte jedna dôležitá vec: na privolanie používame mierny tón a skôr vyššie posadený hlas. Ani vy s nadšením nepôjdete k niekomu, kto na vás bude kričať. A nezabudnite, že všetkého veľa škodí. Psíka privoláme len niekoľko ráz počas prechádzky, neskúšajte to každú minútu-dve.  Ale určite nie len raz, keď ho chcete odviesť domov. Psík by si spojil privolanie s nepríjemnosťou: zrušili mi hru a odviedli ma preč! A určite ho netrestajte, keď príde neskôr, prípadne sa ešte niekde pomotá, lebo práve zachytil zaujímavý pach v tráve. Pokojne povel zopakujte. 

Ťahá na vôdzke 

Toto je jeden z najčastejších problémov, s ktorým sa majitelia psíkov stretávajú. Okrem nepohodlia pre nás to znamená aj riziko úrazu pre psíka – pri náhlych ťahoch hrozí poranenie krčnej chrbtice alebo úraz – možno aj úraz majiteľa, ak máte na vôdzke väčšie, silnejšie plemeno. 

V tomto prípade treba začínať v pokojnom prostredí. Väčšina majiteľov chodí so psíkom vždy po tej istej trase – smerom na lúku, kde nájdu svojich psích kamošov. Psík už vie, že sa ide hrať, teší sa a prirodzene bude na vôdzke ťahať. Preto je vhodnejšie ísť presne opačným smerom – na začiatok stačí aj niekoľko desiatok metrov. Psíka držíme na krátkej vôdzke, oslovujeme ho menom a povelom. Väčšinou „k nohe“, príp. „pri nohe“. Ak začne ťahať, zastavte sa. Pes sa rýchlo naučí, že ťahaním sa nikam nedostane. Ak ide pokojne veľa vás, nezabudnite na odmenu alebo na pochvalu. A potom sa ideme hrať s ostatnými psami. Nácvik zopakujeme aj pri odchode z lúky domov. Nezabudnite: cvičiť treba pravidelne a krátko. Pár minút denne má väčší efekt ako vyčerpávajúce tréningy. 

Výcvik chôdze na vôdzke si vyžaduje trpezlivosť. Psi sú prirodzene zvedavé tvory a chcú skúmať okolie. Úlohou majiteľa je naučiť ich, že aj na vôdzke môžu mať slobodu – ale v rámci pravidiel. 

Sadni – ľahni – zostaň 

Tieto povely sú už tak trošku nadstavba. Pre spokojný život so psom sú však dôležité. Sadni sa učí hádam najjednoduchšie. Psík je pri ľavej nohe, v pravej ruke držíte vôdzku a pamlsok. Ruku jemne nadvihnite so slovom „sadni“, zároveň ľavou rukou jemne stlačte zadok psa. Pes si prirodzene sadne a – dostane odmenu. 

A keď už sedí, naučíme ho ľahni. Pravá ruka s pamlskom ide od tlamy psa pomaly a plynulo k zemi. Povieme „ľahni“. Pes prirodzene bude pátrať po pamlsku a ľahne si. 

Povel „zostaň“ je už komplikovanejší. Znamená totiž, že chcete, aby pes zostal na mieste aj vtedy, keď sa od neho vzdialite. Výcvik začíname až vtedy, keď už zvládol povel „ľahni“. Použijeme povel „zostaň“ a postavíme sa dva-tri kroky pred psíka. Povel nerušíme privolaním, ale tým, že sa k psovi vrátime, môžeme ho pritom napríklad obísť. Keď budete pri ňom stáť, môžete dať povel „voľno“ – psík môže odbehnúť, alebo „sadni“.  A nezabúdajte odmeňovať a chváliť.

Cvičák – áno či nie

Áno. Treba si však vedieť dobre vybrať. Nie je cvičák ako cvičák. Ak uvidíte že na cvičáku sa používajú nátlakové metódy, je lepšie hľadať ďalej. Výcvik psa musí byť kombináciou pozitívnych signálov a korekcie. Skúsený cvičiteľ dokáže názorne vysvetliť, kde je deliaca čiara medzi násilím na psovi a korekciou. 

Nezabudnite. Vy, človek, máte celý svet. Svetom psa ste len Vy – človek. 

Zdroj: eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Simona Luxová