Trnava Report
Trnava Report je autor denníka Trnava Report, doteraz má zverejnených 173 článkov.
Trnava Report je autor denníka Trnava Report, doteraz má zverejnených 173 článkov.
Sofia Benkovská je absolventkou konzervatória, vyštudovala balet. Talentovaná tanečnica po ukončení školy pokračuje v štúdiu na VŠMU. Inklinuje však aj k ľudovému tancu a tak sa nemožno čudovať, že jej kroky viedli na konkurz do SĽUKU, ktorý úspešne zvládla a aktuálne je členkou tohto zoskupenia. Táto krehká Trnavčanka má však aj veľmi nezvyčajnú záľubu – športovú streľbu.
Pre dieťa je pohyb prirodzenou vlastnosťou. Vplyvom dnešnej doby plnej mobilných telefónov, tabletov a počítačových hier však záujem o tanečno-pohybovú prípravu klesá. Výsledkom je okrem iného aj vzrastajúci počet obéznych detí, detí s problémami s chrbticou a celkovo pohybom. Proti tomu sa rozhodli bojovať tanečné školy v Trnave, ktoré sa v posledných rokoch značne rozrástli.
K najznámejším odchovancom trnavského hokeja patrí Adam Drgoň. Tento ofenzívny, 190 cm vysoký obranca brázdi ľady na profesionálnej úrovni už 21. sezónu a má za sebou viac ako 800 zápasov v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Dvojnásobný majster Slovenska a vicemajster sveta z MS hráčov do 18 rokov nám prezradil čo to o svojej kariére.
Noc divadiel na Slovensku. Tretia novembrová sobota patrí aj na Slovensku Noci divadiel. Do celoslovenského podujatia európskeho významu sa zapája 58 divadiel, kultúrnych centier či umeleckých škôl v 30 mestách a obciach. V 14. ročníku podujatia je jeho mottom Sen noci divadelnej s odkazom na svetoznámeho dramatika Shakespeara.
Keď v piatok 17. novembra 1989 vedúci tajomník OV KSS Anton Nehaj a predseda Mestského národného výboru Ladislav Hanus strihali pásku na otvorení novej železničnej stanice v Trnave, netušili, že sa tento deň zapíše do histórie Čechov a Slovákov veľkými písmenami.
Farský kostol v Trnave víta každoročne počas Veľkej novény v dňoch od 13. do 21. novembra ctiteľov milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie. Obraz Márie Orodovnice byzantského typu s tmavou tvárou namaľovali podľa vzoru obrazu v rímskom Kostole svätých Alexeja a Bonifáca. Kópiu obrazu s rozmermi 89 x 71 cm priniesol do Trnavy istý študent z Ríma a po skončení prístavby bočných kaplniek kostola sv. Mikuláša bola uložená v Kaplnke sv. Kríža. Do pozornosti Trnavčanov vstúpila v roku 1663, keď sa podľa očitých svedkov zázračne potila krvou. Pre obyvateľov Trnavy sa stala útočiskom v nepokojných časoch 17. storočia. Mesto vtedy drancovali povstaleckí vojaci aj počas ničivých požiarov v rokoch 1666 a 1683.
Prví kresťania sa so svojou vierou skrývali v podzemných v katakombách. Tam sa spoločne modlili, slúžili bohoslužby a pochovávali svojich blízkych. V ranom stredoveku mal každý kostol pod svätyňou kryptu, kde boli uložené ostatky svätých alebo aspoň relikvie svätca, ktorému bol chrám zasvätený. Neskôr sa krypty rozšírili aj do zvyšných častí kostola a miesto odpočinku v nich našli okrem svätcov aj panovníci, cirkevní hodnostári, rehoľníci a členovia náboženskej obce. V Trnave sú zachované krypty pod kláštornými kostolmi klarisiek, františkánov, uršulíniek a jezuitov. Jediným z kostolov, pod ktorým sa dodnes pochováva do krýpt je Kostol sv. Anny (uršulínsky kostol).
Starí Slovania verili, že v noci z 31. októbra na 1. novembra by sa mohli duše zosnulých vrátiť na tento svet. Na hroby nosili medovinu a koláče. Kelti v tomto čase zvykli sedávať na hroboch svojich príbuzných a rozprávali si príbehy z ich života. Z pohanských zvykov sa časom vyformovali kresťanské sviatky.
Sídliskové objekty v rámci zachovaného hradobného systému Trnavy sa už v 12. storočí nachádzali po celej jeho ploche. Najvýznamnejším z nich bola osada Sobota s Kostolom sv. Mikuláša. Vzrast trnavských osád a ich hospodársku prosperitu urýchlila kráľovná Konštancia, umožnila príchod nemeckých osadníkov a oživila obchod na Českej ceste prechádzajúcej osadou Sobota. Práve na jej podnet vystala potreba chrániť nemeckých hostí a vytvoriť novú organizáciu sídliska s ohraničeným fortifikačným systémom.
Úrodné polia trnavskej sprašovej tabule odpradávna lákali ľudí k usadlému spôsobu života. Nebolo tomu inak ani v plytkej kotline potoka Trnávka, na mieste, kde sa stretávala obchodná cesta z Bratislavy na Považie, spojnica Bratislavy s Nitrou a známa Česká cesta, ktorá prechádzala cez Malé Karpaty na Moravu. Na mierne vyvýšených brehoch Trnávky sa už koncom 9. storočia samostatne vyvíjali trnavské osady, v ktorých sa uskutočňovala výmena tovarov a vznikol miestny trh. V blízkosti trnavských osád bolo viacero veľkomoravských správnych hradísk, predpokladá sa, že tieto osady podliehali centrálnemu hradisku v Majcichove. Keď do polovice 11. storočia prenikli na juhozápadné Slovensko staromaďarské vojenské jednotky a hradisko v Majcichove zaniklo, trnavské osady sa stali súčasťou pohraničného pásma, ktoré chránilo Uhorsko pred vpádmi českých kniežat.