EÚ: konsolidácia alebo kolaps?

Digitalizácia, dekarbonizácia, zelené energie a obrana. Toto je súčasný kurz Európskej únie. Všetky tieto položky si vyžadujú finančné zdroje. Len do obrany chce Únia „investovať“ 800 miliárd eur. Otázka je, kde ich vezme.

pixabay.com

Digitalizácia, dekarbonizácia, zelené energie a obrana. Toto je súčasný kurz Európskej únie. Všetky tieto položky si vyžadujú finančné zdroje. Len do obrany chce Únia „investovať“ 800 miliárd eur. Otázka je, kde ich vezme. 

Pôžičky, pôžičky, pôžičky

Štátny dlh na konci minulého roka presiahol v EÚ sumu 14,543 bilióna eur, v štátoch eurozóny je to 13,25 bilióna eur. Náklady na splácanie tohto dlhu budú v nasledujúcich rokoch nevyhnutne narastať. Európske vlády budú musieť refinancovať svoje staré dlhy. V rokoch 2014 až 2022 si požičiavali prakticky zadarmo, teraz im však hrozia omnoho vyššie úroky. Chronické deficity a narastajúce štátne dlhy považuje portál Politico za hlavný problém, ktorý blokuje akýkoľvek pokus o zlepšenie situácie. 

A čo robí Európska únia?

Na oficiálnej stránke sa v článku Výdavky Únie môžeme dočítať, že len na Európsku verejnú správu je vyčlenených na tento rok takmer 13 miliárd eur. Susedstvo a svet chce Únia dotovať sumou viac ako 16 miliárd a na položku Súdržnosť, odolnosť, hodnoty si vyčlenila takmer 78 miliárd. V článku sa tiež dočítate, že na Ukrajinu plánuje poslať 17 miliárd. 

Neudržateľné výdavky 

Správa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje, že ďalším problémom pre členské štáty Únie budú rastúce sociálne výdavky súvisiace s demografickým vývojom. Populácia v Únii totiž starne, narastá pomer dôchodcov k pracujúcemu obyvateľstvu. 

Ak Únia zásadne nezmení svoj kurz, čelí hrozbe kolapsu. Plány Únie na digitalizáciu, dekarbonizáciu a na obranu si vyžadujú masívne financovanie v čase demografického úpadku. 

Tieto tvrdenia potvrdzujú aj oficiálne predikcie a štatistiky Medzinárodného menového fondu. Ten predpokladá, že v prípade eurozóny sa do konca tohto desaťročia zvýši celkový rozpočtový deficit krajín zóny na 3,3 % HDP, čo spôsobí rast verejného dlhu na úroveň 93 % HDP. Podľa portálu Politico starnúca a čoraz bezmocnejšia Európa smeruje k bankrotu, ak okamžite neprijme zásadné systémové zmeny. 

Zdroj: eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Simona Luxová