Hrozba green dealu a zbrojenia

Európskou úniou vnucovaný grean deal už teraz znamená krach pre mnohé firmy. Nákup emisných povoleniek v spojení s drahými energiami je často nad ich možnosti a tak buď svoje prevádzky zatvoria, alebo sa sťahujú do krajín, ktoré grean deal neuplatňujú.

ilustračná foto, zdroj: pixabay.com

Európskou úniou vnucovaný grean deal už teraz znamená krach pre mnohé firmy. Nákup emisných povoleniek v spojení s drahými energiami je často nad ich možnosti a tak buď svoje prevádzky zatvoria, alebo sa sťahujú do krajín, ktoré grean deal neuplatňujú. 

Grean deal zabíja ekonomiku

Na Slovensku na to doplatila napríklad spoločnosť Slovalco v Žiari nad Hronom v roku 2023, ktorá celosvetovo patrila medzi najekologickejšie hlinikárne. Napriek tomu ju emisné povolenky položili. Európske automobilky volajú na pomoc Úniu. Doteraz však bez odozvy. Prepúšťanie a obmedzovanie výroby je v nich na dennom poriadku. 

Zbrojná výroba

Európska únia sa rozhodla „zabojovať“ v snahe obnoviť priemyselnú výrobu. A vymyslela zbrojenie, na ktoré plánuje vyčleniť 800 miliárd eur. Otázne je, kde ich vziať. Ani jeden štát v Únii nie je na tom ekonomicky dobre, HDP stagnuje alebo rastie len minimálne aj v doterajšom ťahúňovi európskej ekonomiky – v Nemecku. Aby Únia podporila svoj plán na zbrojenie, nebude započítavať náklady na zbrojenie do deficitu. 

Podľa slovenských zamestnávateľských zväzov výdavky na zbrojenie môžu znížiť konkurencieschopnosť európskych podnikov. Na stane druhej môžu priniesť zákazky aj pre slovenský priemysel najmä v strojárstve a v elektrotechnike. Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták pre standard.sk povedal: „Rastúce obranné výdavky vnímam ako faktor s dvojakým účinkom na podnikanie a zamestnanosť, najmä ak budú spojené s dlhodobými objednávkami, s koordinovaným postupom a s prioritným zapojením európskych dodávateľov.“ Zahraničné skúsenosti podľa Hoštáka ukazujú, že obranný priemysel dokáže absorbovať kapacity iných odvetví a priniesť nové investičné príležitosti. Na druhej strane však rast týchto výdavkov predstavuje riziko odčerpania zdrojov z iných priorít a môže viesť k ďalšiemu zvyšovaniu nákladov pre podniky.

Na záver história

Nemecko bolo po prvej svetovej vojne ekonomicky na dne. V roku 1933 sa k moci dostal Hitler a začal nemeckú ekonomiku „stavať na nohy“. Začal vo veľkom vyrábať zbrane. Nemecká ekonomika začala rásť, kým …. Výsledok takého „ekonomického plánu“ najlepšie dokumentujú milióny mŕtvych počas II. svetovej vojny.

Zdroj: eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Simona Luxová