Katarínke sa vďaka administratívnym zmenám črtá na lepšie časy

Kostol a Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej – Katarínka v lesoch Malých Karpát neďaleko obcí Dechtice a Naháč bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom.

ilustračná snímka, zdroj. katarinka.sk

Kostol a Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej – Katarínka v lesoch Malých Karpát neďaleko obcí Dechtice a Naháč bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom. 

Podľa legendy sa tu zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Rozsiahly barokový kláštorný komplex sa postupne rozširoval a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Jeho rozkvet netrval dlho. V roku 1786 cisár Jozef II. dekrétom zrušil stovky kláštorov. Dekrét znamenal aj koniec františkánskeho Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Objekt začal chátrať, stali sa z neho ruiny. Do súčasnosti zostala čiastočne zachovaná veža Kostola a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy. 

Občianske združenie Katarínka

Ruiny kláštora náhodou objavil Peter Herceg. Ich majestátnosť ho nenechala ľahostajným. Inicioval založenie Občianskeho združenia Katarínka, ktoré si dalo za úlohu zachovať to, čo z barokového kláštorného komplexu ešte zostalo. V roku 1994 vznikol nápad zorganizovať tábory na Katarínke, určené pre mladých dobrovoľníkov od 17 rokov, ktorí začali komplex zachraňovať. Nejde o rekonštrukciu objektov. Mladí ľudia sa snažia zachraňovať ruiny pred zrútením ich zakonzervovaním. Zároveň čistia areál kláštora i okolitú prírodnú rezerváciu Katarínka. V nadväznosti na ich prácu prebieha komplexný archeologický, historický, pamiatkový a geofyzikálny výskum. 

Záchrana ruín však nie je jednoduchá. Na všetky práce, napríklad aj na hasenie vápna či opravu múrov, si Občianske združenie muselo doteraz vybavovať výnimky. Prírodná rezervácia Katarína je totiž v štvrtom stupni ochrany prírody, ktorý zakazuje akúkoľvek činnosť v dotknutej oblasti. 

Vláda vyšla požiadavke Občianskeho združenia v ústrety a malú časť prírodnej rezervácie preradila zo 4. stupňa ochrany prírody na 2. stupeň. Ide o 0,87 ha z celkovej rozlohy chráneného územia 18 hektárov. Vyňatá plocha zahrňuje len areál Kláštora a jeho tesné okolie. Podľa Petra Hercega sa zníženie stupňa ochrany nedotkne ochrany zelene, priamo v areáli totiž žiadna nie je. Pomôže však mladým nadšencom ďalej zveľaďovať kultúrnu pamiatku Katarínka a zachraňovať ju pre budúce generácie. 

Zdroj: https://www.katarinka.sk/projekt-katarinka/; TASR

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Simona Luxová