Láska ako literárna múza

Pocit zamilovanosti a prežívanie lásky inšpiruje. Opantala nemálo spisovateľov a básnikov doma i v zahraničí. Slovami možno zachytiť  najvnútornejšie prežívanie. Pár veršov zreálni nevypovedané.

Dom lásky, foto TASR

Pocit zamilovanosti a prežívanie lásky inšpiruje. Opantala nemálo spisovateľov a básnikov doma i v zahraničí. Slovami možno zachytiť  najvnútornejšie prežívanie. Pár veršov zreálni nevypovedané.  

A zabudli sme tváre 

a zabudli sme mená. 

Len ona ostáva tu.

Len ona, nepremenná,

v nás zapaľuje slová

a hnetie plaché rýmy. 

(O láske, M. Rúfus)

Láska – nebo raz také blízke.

Víno bohov v krehkej nádobe. 

Láska, ktorá sedí pri kolíske.

Láska, ktorá kľačí na hrobe. 

Láska – sviatok človečieho tvora.

Tá, čo iba nechtiac ublíži.

(A napokon láska, M. Rúfus)

Slovensko sa môže pýšiť oficiálne najdlhšou ľúbostnou básňou na svete. Sládkovičova Marína (1846) pozostáva z dvetisícdeväťsto veršov. Najvernejší rukopis je dnes uložený v trezore v Banke lásky v Banskej Štiavnici. Básnická skladba našla preklad v ôsmich svetových jazykoch. Slovo láska či ľúbosť sa v nej spomína celkovo stošesťdesiatosem ráz. Jednou z najcitovanejších je známa anaforická pasáž:

„Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, možno mi ruku nedostať, možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, možno mi nemilým ostať, možno mi ústam smädom umierať, možno mi žialiť v samote, možno mi život v púšťach zavierať, možno mi nežiť v živote, možno mi seba samého zhubiť: – nemožno mi ťa neľúbiť!“ (Marína, A. Sládkovič) 

Zdroj: Milan Rúfus: O láske, A napokon láska

Zdroj: Andrej Sládkovič: Marína

Zdroj: eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Štefania Vyskočová