Rozhovory z malého Ríma. Hosť: Juraj Horváth

Takmer štyridsať rokov lieči zvieratá – malé aj veľké. Vo veterinárnej ambulancii rieši rôzne prípady. Od preventívnej medicíny, ktorá spočíva v čipovaní, vakcinácii či čistení zubov, až po diagnostické vyšetrenia (vyšetrenie krvi, sono, USG), brušnú chirurgiu a poradenstvo. S obľúbeným trnavským veterinárom pánom Jurajom Horváthom sme sa rozprávali o jeho zaujímavej práci.

J. Horváth v relácii Rozhovory z Malého Ríma, zdroj ereport trnava

Takmer štyridsať rokov lieči zvieratá – malé aj veľké. Vo veterinárnej ambulancii rieši rôzne prípady. Od preventívnej medicíny, ktorá spočíva v čipovaní, vakcinácii či čistení zubov, až po diagnostické vyšetrenia (vyšetrenie krvi, sono, USG), brušnú chirurgiu a poradenstvo. S obľúbeným trnavským veterinárom pánom Jurajom Horváthom sme sa rozprávali o jeho zaujímavej práci. 

Ako vyzerá práca veterinára a ako dlho sa jej venujete?

Ja som promoval v roku 1986, to znamená, že na rok to bude štyridsať rokov, čo som             vo veterinárnej praxi. Začínal som s veľkými zvieratami, postupne sa klientela menila. Prichádzal som do styku aj s malými zvieratami. Teraz mám takú zmiešanú prax. Pracujem ako veterinárna farma a mám aj veterinárnu ambulanciu, kde sa venujem malým zvieratám. Je to časovo náročná profesia, pretože zvieratká si chorobu alebo pôrody nevyberajú. Človek je stále v jednom kole. 

Foto: MVDr. Horváth vo svojej ambulancií, foto: redakcia eReport Trnava

S ktorými zvieratami dnes Trnavčania za vami prichádzajú? Čo riešite najčastejšie?

Najčastejšie sú to, samozrejme, psíky. Za posledných osem rokov prichádzajú stále častejšie mačičky, pretože mačky v porovnaní so psami nepotrebujú až takú veľkú starostlivosť, keď ide napríklad o venčenie či kŕmenie. Mačička vydrží doma sama aj dlhšie.  Najčastejšie sú sezóne ochorenia. V lete sú to väčšinou ochorenia kože, ochorenia uší. Veľmi často sa psíkom dostávajú do uší šípky, mávajú zápaly uší, potom nejaké dermatitídy, poštipnutia po kliešťoch, osách, včelách. V zime sú to skôr ochorenia z prechladnutia, laryngitídy, takzvané kotercové kašle, alebo sú to ochorenia ľadvín z prechladnutia, omrznutie labiek. Celoročne sú to parazity, vnútorné parazity. 

Niekedy s návštevou zverolekára ľudia váhajú. Ktoré sú prvé signály, že je najvyšší čas vyhľadať lekársku pomoc? 

Zvieratá vám nepovedia, čo ich bolí. Keď vidíte, že je zvieratko apatické, má nechuť do žrádla plus častejšie močí alebo častejšie chodí na stolicu, tak to už svedčí o tom, že treba navštíviť veterinára. Keď príde chovateľ neskôr a napríklad rieši hnačku sám, tak najmä u malých plemien dochádza k dehydratáciám a to sa potom na správnu mieru dáva ťažšie. 

Ako vytvoriť v zime zvieratám vhodné podmienky? 

Pre zvieratko je najlepšie, aby sa mu prostredie nemenilo. To znamená, že keď chovám psíka vonku, mám ho v búde, v koterci, v žiadnom prípade, keď sa ochladí na nejakých mínus štyri – päť stupňov, ho nedať dnu, pretože tepelný stret zo zimy do tepla zvláda zviera horšie, ako keď je stále v tej svojej klíme, na ktorú je zvyknuté. Keď je psík vnútri, je dobré na prechádzky alebo pri nejakom náhlom ochladení zvieratká obliekať.  Termoregulácia je prispôsobená bytovému prostrediu. V bytoch sa kúri, býva tam suchý vzduch aj koža je vysušená. Platí to aj pre dlhosrsté plemená. Chovatelia dlhosrsté plemená v bytoch väčšinou strihajú, lebo im vadia chlpy,  to znamená, že keď niekto psíka ostrihá, automaticky je lepšie dať mu na vychádzku nejaké oblečenie. 

So zimou sa spája aj mrznúci dážď a posypová soľ na chodníkoch. Je potrebná špeciálna starostlivosť o labky?

Najlepšie je vyhnúť sa tomu. Samozrejme, prechádzka po zamrznutom a posolenom chodníku sa neodporúča. Soľ pôsobí agresívne a dochádza k rozličným poleptaniam. Ak sa tomu človek nemôže vyhnúť, je dobré ponatierať labky pred prechádzkou obyčajnou indulonou alebo bielou vazelínou, čím labky v podstate ochránime. Po návrate domov je potrebné labky opláchnuť.  

Nástrahou blížiacich sa sviatkov a konca roka je silvestrovská noc, ohňostroje, delobuchy. Ako môžeme zvieratám pomôcť?

Dnes máme prípravky na upokojenie zvierat. Jednak sú to farmaceutické prípravky, ale sú tu aj prípravky na báze rastlín. Podávať sa môžu psíkovi už jeden deň pred očakávaným ohňostrojom. Na druhej strane keď viem, že psík to neznáša dobre a nechcem mu tieto prípravky dávať, tak stráviť s ním silvestrovskú noc. Inak to nejde, zobrať psíka k sebe, upokojovať ho, hladkať. Ak sa trasie, tak ho, samozrejme, chlácholiť, aby to prešlo. Veľmi často sa stáva, že ak psíka necháme samého doma, výsledkom sú veľmi ťažké, takzvané posttraumatické psychózy. 

Celý rozhovor s pánom Jurajom Horváthom je dostupný na youtube eReport TV.

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Štefania Vyskočová