Rozhovory z malého Ríma. Hosť: Zuzana Hekel

Divadlo Jána Palárika otvára tohtoročnú sezónu netradične prvého októbra. Víziou jeho súčasnej riaditeľky pani Zuzany Hekel je priniesť divadlo ešte bližšie k ľuďom, k nám divákom. „Sezónou blízkosti“ sa chystá osloviť malých aj veľkých. A veru sa bude na čo pozerať!

p. Hekel aso hostka v relácií Rozhovory z Malého Ríma

Divadlo Jána Palárika otvára tohtoročnú sezónu netradične prvého októbra. Víziou jeho súčasnej riaditeľky pani Zuzany Hekel je priniesť divadlo ešte bližšie k ľuďom, k nám divákom. „Sezónou blízkosti“ sa chystá osloviť malých aj veľkých. A veru sa bude na čo pozerať!

Historická budova a dlhoročná tradícia trnavského divadla láka stále viac divákov

Budova Divadla Jána Palárika je súčasť Trnavy od roku 1831. Patrí medzi najstaršie divadelné budovy na Slovensku. Sídlilo Krajové divadlo Trnava (1960 – 1965), od roku 1974 pôsobilo v meste profesionálne činoherné Divadlo pre deti a mládež (1974 – 1990), ktoré nemalo domovské priestory a herci za divákmi cestovali. Od roku 1990 našli profesionálni divadelníci svoje miesto v súčasnej budove a došlo k jej premenovaniu na Trnavské divadlo. Meno vynikajúceho dramatika Jána Palárika nesie naše divadlo od 1. januára 2002. Na jeho čele stojí už druhé funkčné obdobie (od roku 2018) vyštudovaná dramaturgička a výborná manažérka so srdcom divadelníka pani Zuzana Hekel.    

Do divadla ste v roku 2018 vstupovali s istou víziou. Ako sa vám ju darí napĺňať? 

Verím, že sa nám darí veľmi dobre. Samozrejme, najlepším meradlom toho, či kráčame správnou cestou, je spätná väzba od našich divákov. Som veľmi hrdá a šťastná, že divákov v našom divadle neubudlo, naopak ich pribúda a že sa k nám radi vracajú. Často nám aj povedia slová vďaky alebo ocenenia, takže máme pocit, že ideme tou správnou cestou. A pokiaľ ide o to, čo sme sa v roku 2018 spolu s kolegami rozhodli pre trnavské divadlo pripraviť a priniesť, tak to súviselo najmä s rozšírením jeho pôsobnosti a takého všeobecného povedomia o divadle za hranice mesta aj za hranice kraja.

Dokonca sme si trúfli stať sa divadlom, ktoré je známe v európskom kontexte. Na tejto ceste sme už urobili prvé dôležité kroky. Máme za sebou prvú veľkú medzinárodnú koprodukčnú inscenáciu. A druhým takým veľkým cieľom bolo otvoriť sa práci pre deti a mládež z pohľadu divadelnej dramaturgie aj z pohľadu veľkého množstva ďalších nadstavbových a vzdelávacích aktivít. Myslím si, že aj  v tom sme urobili veľmi podstatné kroky. Sme momentálne jediné divadlo na Slovensku, ktoré systematicky vychováva mládež pre divadlo. 

Foto: archív Z. Hekel

Novú divadelnú sezónu otvoria Dobré správy a uzavrie Kráľova reč

Na čo sa môžeme ako diváci v tohtoročnej sezóne tešiť? 

Sezónu blízkosti spúšťame od prvého októbra. Chceli by sme ňou vyslať signál, že divadlo je miesto, ktoré je naozaj pre všetkých a ktoré sa snaží prinášať témy a príbehy, ktoré ľudí spájajú a nie rozdeľujú. Rozhodli sme sa venovať veľmi ľudským, veľmi intímnym príbehom, s ktorými sa vie každý z nás nejakým spôsobom stotožniť. Opustili sme veľké spoločenské témy, ktoré sme otvárali v predchádzajúcej sezóne. Chceme sa vrátiť do intimity, do komorného prostredia, viac do ľudského vnútra.

Prvou premiérou tejto sezóny blízkosti je inscenácia, ktorá sa volá Dobré správy. Ona sa naozaj skladá z dobrých správ. Skutočne, je to autorský text napísaný na našu objednávku, ktorým by sme chceli upriamiť pozornosť ľudí na to, že v našom svete a v bezprostrednom okolí sa deje veľmi veľa toho, čo môžeme považovať za dobrú správu.

Pre najmenších

Pripravujeme nové predstavenie pre škôlkarov, ktoré má pracovný názov Pocity. Bude pomáhať detičkám naučiť sa vyrovnať sa s ich pocitmi, naučiť sa ich spracovávať a regulovať bez toho, aby bol na to potrebný strach alebo nejaké výchovné metódy, ktoré už opúšťame. Škôlkohra Pocity bude špecifická ešte aj v tom, že bude prístupná aj pre detičky, ktoré nie sú úplne neurotypické, teda ktoré majú citlivejšie vnímanie, ktoré by mohli byť vyrušené, ak by tam boli veľmi silné svetelné prvky, ktoré by sa mohli zľaknúť, ak by sa išlo do úplnej tmy, alebo ak by nastal nejaký veľmi silný zvukový vnem. Na toto predstavenie tak budeme môcť volať aj detičky, ktoré majú poruchy pozornosti, ktoré sú neurodiverentnejšie z pohľadu autistického spektra. Chceli by sme, aby sme boli v tomto ešte inkluzívnejší, aby k nám mohli prísť aj diváci s takýmto druhom špecifických potrieb.

Ďalej pokračujeme spomínanou premiérou našich akademických detí, ktorá má pracovný názov V mojom svete sa sneh topí pomalšie. Je to také veľmi poetické, ale budeme spoločne hľadať cestu do duší mladých ľudí. A sezónu uzatvárame veľmi známym príbehom, ktorý by diváci mohli poznať aj zo slávneho filmového spracovania. Je to príbeh Kráľova reč o kráľovi Jurajovi VI., ktorý zápasil s tým, že mal vrodenú zajakavosť a dokázal ju prekonať. Jeho posolstvo sa stalo dôležité pre svet po druhej svetovej vojne. 

Ďalšie zaujímavé informácie z diania v divadle si môžete pozrieť v rozhovore s pani Zuzanou Hekel, ktorý je dostupný na youtube eReport TV. 

Zdroj: eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Štefania Vyskočová