Tabuľka, ktorá rozdeľuje

KOMENTÁR Vodičom v Trnave nie je veľký problém zvýšiť krvný tlak. Pravidelné zápchy, jednosmerky končiace v strede ulice a inteligentné križovatky za 3,4 milióna, ktorých inteligenciu nepochopí ani tá umelá.

ilustračná foto, zdroj: Trnava Report

Možno si už nejaký ten prisťahovalec na rodených Trnavčanoch všimol jednu vlastnosť – okrem toho, že sú veľkí lokálpatrioti a na svoje mesto sú právom hrdí, dokážu sa celkom slušne prispôsobiť aktuálnym podmienkam. Ono im, chudákom, pri súčasnom stave ani veľmi nič iné neostáva. Keď už si však ide obyvateľ Malého Ríma (alebo aj pravidelný návštevník) upchatým mestom padne mu zrak na jednu tabuľku. Zákaz vjazdu. Pozor – okrem bicyklov. Tu už aj najväčší flegmatik zodvihne obočie a nechápe… Trnavčan by si už na tú tabuľku mohol zvyknúť…. V Trnave ich je ako húb po daždi. Ale problém je realita. Dopravné značenie sa mení tak často, že aj starý cestný harcovník má čo robiť, aby sa zorientoval. Ruky na volante, oči na stopkách, noha nastražená na brzde. Často ani pri odbočení do jednosmerky neviete, že ste odbočili do jednosmerky. Tabuľa zákazu je umiestnená až na začiatku ulice.

Ale vodič poslušne vycúva, vojde do ďalšej ulice, tento raz správnym smerom. Spokojný, že sa už konečne po nadchádzke troch kilometrov dostane z bodu A do bodu B. A tu sa rúti – bicykel! V protismere! Áno. Je to také trnavské…. I keď pravdupovediac, ťažko odhadnúť, či zažíva väčší adrenalín ten za volantom alebo ten na bicykli.

Cyklista nepreletí

V Trnave sa na bicykli pohybuje veľa ľudí. A vždy ho dosť ľudí využívalo – najmä od jari do jesene. Ani budovanie cyklochodníkov nikto nespochybňuje – zvyšujú bezpečnosť aj komfort cyklistov a asi aj všetkých účastníkov premávky. Ale v Trnave bola taká obyčaj, keď cyklochodníky neboli, že sa všetci účastníci cestnej premávky riadili  rovnakými pravidlami, na všetkých bol jeden meter. Prípadne, ak išli na bicykli malé deti alebo starší ľudia, ktorí majú horšiu stabilitu, použili chodník. Chodec zväčša nemal problém trochu sa posunúť a cyklista chvíľku počať a chodca obísť.

No skúste to teraz. Ľudia sú už na cyklistov takí alergickí, že miestami vám je až trápne, že máte dve kolesá. Iritujete vodičov, aj chodcov. Prečo? Keď sa v Trnave stali s cyklistov nadľudia, majú ostatní pocit, že majú preletieť od jedného cyklochodníka k druhému. Lenže ten často vedie odnikiaľ nikam a teda aj ten cyklista sa naň musí dostať po chodníku alebo po ceste.

Možno sú to práve tie nešťastné tabuľky a v zime odhrnuté ako prvé cyklochodníky, ktoré úplne zbytočne prilievajú olej do ohňa. Emócie gradujú, ľudia sa rozdeľujú. Alebo že by sme my dovolili iným rozdeľovať nás? Možno to staré „rozdeľuj a panuj“ dnes platí viac ako inokedy.

Zdroj: Trnava Report