Tradície, zvyky a význam Zeleného štvrtka

Zelený štvrtok patrí medzi dôležité dni Veľkého týždňa. Spája sa s poslednou večerou Ježiša Krista a tiež s bohatými ľudovými tradíciami, z ktorých sa niektoré zachovali dodnes. Tento deň v sebe nesie symboliku pokory, očisty a nového začiatku.

zelené jedlo na zelený štvrtok, zdroj: pixabay

Tradície a zvyky

Vo vidieckom prostredí sa Zelený štvrtok spájal s viacerými magicko-ochrannými a očistnými praktikami. Boli späté s príchodom jari a s utlmením negatívneho vplyvu zlých síl.

Ľudia sa skoro ráno, ešte pred východom Slnka, umývali studenou tečúcou vodou, aby boli zdraví. Dievčence, ktoré chceli, aby im narástli vlasy, si ich česali pod vŕbou.

Tradície boli späté aj s prácou na poli – sial sa mak. Gazdovia po zime prvýkrát vyháňali na pašu dobytok – používali pri tom prúty posvätené v kostole na Kvetnú nedeľu. Koňom sa zvykla uväzovať do chvosta červená niť, aby boli chránené pred urieknutím.

Prečo sa jedli zelené jedlá?

V kuchyni sa tento deň spájal so „zeleným“ jedlom. Príprava zeleninového pokrmu mala zabezpečiť dobrú úrodu. Varili sa najmä prívarky a polievky zo šťavela, zo špenátu či zo žihľavy. Tradícia špenátového prívarku pretrvala v mnohých domácnostiach dodnes. Pripravovali sa aj opekance, rezance či šúľance – to malo podporiť rast obilia.

V dnešnej dobe, aj keď sa dodržujú len niektoré zvyky, môže byť tento sviatok aj príležitosť spomaliť a venovať sa rodine.

Zdroj: ekofarmavazec.sk; Slovensketradicie.sk