Zomrel najstarší Slovák a Trnavčan

Jozef (Joe) Veselský. Zomrel 3. januára 2026 v Írsku vo veku 107 rokov.

Jozef Joe Veselský, foto TASR

Jozef (Joe) Veselský. Zomrel 3. januára 2026 v Írsku vo veku 107 rokov. 

Narodil sa v Trnave 20. septembra 1918. Otec bol Slovák, matka bola dcérou známeho maďarského rabína. Bol pamätníkom dramatických dejín 20. storočia a zároveň výnimočnou osobnosťou športu, odboja a slovenskej komunity v Írsku. 

V Trnave prežil detstvo plné pohybu a športu. Behal po uliciach s loptou, hrával s kamarátmi futbal. Medzi jeho spoluhráčmi bol aj Anton Malatinský, symbol trnavského Spartaka. Futbal miloval. Objavil však stolný tenis. V tomto športe vynikal. Bol jedným z najlepších československých hráčov a dokonca aj kapitánom národného tímu. 

Vojna všetko zmenila 

Jozef Veselský bol po matke židovskej národnosti. On síce dostal od vtedajšieho prezidenta výnimku, ale jeho rodičia i brat s manželkou skončili v Osvienčime. Vojnu neprežili. On sa v auguste 1944 pridal k Slovenskému  národnému povstaniu v brigáde Bohdana Chneľnického. Mesiace prežil v horách. Skrýval sa pred Nemcami, čelil hladu a zime i ohrozeniu života. „Nikdy som sa nebál a mal som šťastie“, spomínal po rokoch. 

Aj po vojne sa Veselskému darilo. Bol kapitánom reprezentačného tímu v stolnom tenise a v roku 1948 bol dokonca predsedom Slovenského stolnotenisového zväzu. Počas jeho zápasu v Juhoslávii vtrhla do jeho bytu na Slovensku Štátna bezpečnosť. Z obavy, že sa ho chce komunistický režim zbaviť a že mu hrozí väzenie, ušiel spolu s manželkou Katarínou a dvoma malými deťmi do Írska. 

A začal novú kapitolu života

Ani v Írsku sa nestratil. Stal sa rešpektovanou a mimoriadne obľúbenou osobnosťou vo svete tamojšieho športu. Viedol Írsku asociáciu stolného tenisu a pôsobil ako funkcionár v niekoľkých futbalových kluboch. Venoval sa aj podnikaniu. V Dubline si otvoril klenotníctvo. V dokumente, ktorý o ňom natočil režisér Martin Mózer spomína, že keď bol na trhu napríklad nedostatok hodiniek, priviezol zo Švajčiarska 40 kusov – predali sa za jeden deň. 

Íri si ho vážili a zamilovali si ho pre jeho šarm, humor, ľudskosť a nevyčerpateľnú energiu. Nazývali ho „otec Slovákov v Írsku“. Neúnavne pomáhal krajanom a spájal komunity. O jeho nevyčerpateľnej energii svedčí aj to, že ako 97-ročný začal na Trinity Collegge v Dubline študovať históriu. Stal sa tak najstarším študentom v Írsku a univerzita mu udelila čestný doktorát. 

Ani Slováci na neho nezabudli 

Slovensko mu v roku 2007 udelilo Rad Bieleho dvojkríža za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za rozvoj vzťahov medzi Slovenskom a Írskom. Vo februári v roku 2024 ho navštívil Peter Pellegrini, v tom čase bol predsedom Národnej rady SR. Priniesol mu originálny dres jeho milovaného futbalového mužstva – Spartaka Trnava. 

Peter Pellegrini o ňom na svojom fb-profile napísal: „Jeho životný príbeh sa silno spája s príbehom slovenských dejín 20. storočia. Je pamätníkom druhej svetovej vojny aj Slovenského národného povstania, kde aktívne vyjadroval nielen odpor proti krutému fašistickému režimu, ale prejavil aj svoju ľudskosť a pevný charakter.“

Foto: fanúšikom Trnavského Spartaku bol aj po odchode zo Slovenska, foto: NRSR

Jeho životný príbeh je inšpiráciou aj pre nás a pre nasledujúce generácie.

Česť jeho pamiatke!

Zdroj: FB P. Pellegrini, eReport Trnava

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Simona Luxová