Ceny nehnuteľností v Trnave lámu rekordy! Mestské byty sú v nedohľadne

Trnava sa stáva rajom developerov – po stagnácii sa záujem o nové byty opäť zvyšuje a ceny rastú. Mestské projekty však viaznu a príspevok developerov na infraštruktúru zostáva minimálny.

Nové byty v Trnave často nepokrývajú zvýšený dopyt po občianskej vybavenosti, ilustračná foto zdroj: cukrovar.sk

Trnava sa stáva rajom developerov – po stagnácii sa záujem o nové byty opäť zvyšuje a ceny rastú. Mestské projekty však viaznu a príspevok developerov na infraštruktúru zostáva minimálny.

Trnava sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejšou destináciou pre ľudí hľadajúcich bývanie. Po miernej stagnácii realitného trhu sa záujem o nové byty v meste opäť zreteľne obnovil a ceny nehnuteľností rastú. Kým ešte pred piatimi rokmi sa staršie dvojizbové byty v centre predávali za 90 až 110 tisíc eur, dnes sa ich cena pohybuje okolo 140 až 160 tisíc. Novostavby sú drahšie, pri kúpe dvojizbového bytu je potrebné rátať so sumou medzi 180 až 200 tisíc eur a trojizbové novostavby sa často predávajú aj za viac ako 250 tisíc. V porovnaní s nimi sú staršie trojizbové byty spravidla lacnejšie o 40 až o 60 tisíc. V priebehu posledných rokov tak byty v Trnave zdraželi približne o 20 až o 25 percent. To odzrkadľuje rastúci dopyt aj vyššie stavebné náklady a infláciu.

Mestské bytovky len na papieri

Hoci developerská výstavba v Trnave napreduje, mestské projekty pribúdajú len na papieri. Časť z nich bola predstavená už pred niekoľkými rokmi a v predvolebnom období tvorili programovú víziu aktuálneho primátora. Žiadna z avizovaných mestských bytoviek však nie je vo výstave a všetko zostáva v štádiu plánovania. Polyfunkčný objekt na Halenárskej ulici mal priniesť kombináciu bývania a služieb priamo v historickom centre. Realita sa však obmedzila len na vizualizácie s najbližším dátumom začiatku výstavby po roku 2031.

Podobne dopadla aj plánovaná bytovka na Tamaškovičovej, ktorú mesto komunikovalo ako prvý krok k výstavbe mestských nájomných bytov. O mestských blokoch na Spartakovskej sa hovorilo ako o modernom koncepte hustejšieho mestského bývania a obytná zóna Medziháj mala rozšíriť rezidenčnú ponuku severozápadne od mesta. Aj pozemky v blízkosti hypermarketu Tesco sú označované ako strategická rozvojová lokalita a prestavba areálu VÚJE sa stala predmetom intenzívnej verejnej diskusie. Spoločným menovateľom všetkých týchto zámerov je fakt, že napriek prezentáciám a medializácii sa doteraz nezačali realizovať.

Malá kontribúcia developerov

Kým mestské projekty napredujú pomalým tempom, súkromní developeri stavajú v Trnave vo veľkom a nové bytovky pribúdajú v rôznych častiach mesta. Problém je však ich príspevok k verejnej infraštruktúre, ktorý zostáva len symbolický. Hoci by sa očakávalo, že developeri budú prispievať na budovanie ciest, chodníkov, parkovísk a zelene, realita je iná. Mesto v posledných rokoch viackrát ustúpilo zo svojich požiadaviek a developerom tak otvorilo dvere k jednoduchšej výstavbe, no bez toho, aby z toho profitovalo samotné okolie. Trnavský hlas upozornil, že v niektorých prípadoch sa dokonca menil územný plán tak, aby sa developerom uľahčilo stavať bez toho, aby boli povinní investovať do zlepšenia verejného priestoru. Výsledkom je situácia, keď byty pribúdajú a predávajú sa rekordným tempom, no mestská infraštruktúra zostáva poddimenzovaná. 

Nedostatočná občianska vybavenosť

Prudké zahusťovanie štvrtí bez primeranej prípravy infraštruktúry sa môže v najbližších rokoch ukázať ako jeden z najväčších problémov mesta. Byty pribúdajú rýchlejšie než sa stíha rozširovať cestná sieť a občianska vybavenosť a to vytvára čoraz väčší tlak na kvalitu života obyvateľov. Kým na predajných vizualizáciách vidíme pokojné štvrte so zeleňou, v realite už dnes hrozí dopravný kolaps. Najmä v západnej časti mesta, kde chýba priame prepojenie na obchvat, sú vodiči nútení prechádzať centrom, čo predlžuje dochádzanie a spôsobuje každodenné zápchy.

Občianska vybavenosť pribúda pomaly. Rozširovanie kapacít nestačí tempu výstavby. Najmä školy, škôlky a zdravotné strediská zaostávajú za reálnymi potrebami. Rodičia preto musia voziť deti do zariadení na opačných koncoch mesta, často cez najvyťaženejšie ulice. Tento trend je už dnes citeľný a s rastúcim počtom obyvateľov sa bude iba prehlbovať.

Developerská situácia v okolí bývalého cukrovaru ukazuje, že nedostatočná dopravná príprava má okamžité následky. Vodiči už teraz využívajú Cukrovú, Slnečnú a Ustiansku ulicu ako skratku, ktorou sa vyhýbajú vzdialenejšiemu obchvatu. Trojkilometrová úspora síce šetrí čas, no znamená prudký nárast premávky v rezidenčných zónach.

Podobný scenár zažila Trnava už v prípade výstavby na Peknom poli. Pôvodné plány rátali s napojením na obchvat. Nakoniec sú obyvatelia odkázaní na staré prepojenie s Kopánkou. Ak sa takýto model zopakuje aj v ďalších projektoch, mesto síce získa stovky nových bytov, ale obyvatelia zaplatia cenu v podobe zhoršenej dopravy, nedostatku kapacít v školách a celkovej preťaženosti infraštruktúry.

Zdroj: eReport Trnava, trnavskyhlas.sk, zoznamrealit.sk, planujmesto.trnava.sk, reality.trend.sk

FacebookLinkedInWhatsAppEmailRedditvKontakte

Autor: Peter Michalko