Ceny pohonných hmôt stúpajú. Prečo a čo to bude pre nás znamenať?

Motoristi a možno aj nemotoristi si všimli, že ceny na čerpacích staniciach za posledný mesiac stúpli. Nateraz „len“ o 10-20 centov za liter. A určite ste zaregistrovali, že niektoré čerpačky „vyschli“ – najmä pokiaľ ide o naftu.

ceny pohonných hmôt budú pravdepodobne ešte stúpať, foto: TASR

V poslednom februárovom týždni bola priemerná cena benzínu 1,474 € za liter, cena nafty bola o niečo nižšia – 1,466 € za liter. Počas mesiaca sa ceny zvýšili – benzín a 1,557 €, nafta dokonca predbehla cenu benzínu – v posledný marcový týždeň stála 1,687 € za liter. V oboch prípadoch ide o priemerné ceny. Podľa prognóz odborníkov to ešte nie je koniec zvyšovania cien pohonných látok.

Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že to nie je až taká pohroma. Pri priemernej spotrebe osobného vozidla cca 6 litrov na 100 kilometrov ide o zvýšenie o cca 60 centov až 1,20 €. Kamionisti to majú horšie. Ich priemerná spotreba na 100 kilometrov je približne 30 litrov nafty. Pre nich sa náklady na 100 kilometrov zvýšili o cca 6 €.

Ako je na tom Slovensko

Vláda prijala niekoľko opatrení. Po odstavení ropovodu Družba prestala do Slovnaftu prúdiť ropa. Vláda uvoľnila štátne ropné rezervy. Teda Slovnaftu ropu „požičala“. Slovnaft tiež reagoval. Zazmluvnil si niekoľko tankerov, ktoré privážajú ropu z iných častí sveta. Problém nastal v Chorvátsku, ktoré odmietlo svojím ropovodom Adria prepravovať ruskú ropu a na tranzit cez Adriu uvalilo troj až päť násobne vyššiu cenu ako bola cena za tranzit cez Družbu. Zároveň aj cena ropy z iných než ruských zdrojov je vyššia. Cena ropy Brend sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zvýšila o viac ako o 70 %, v súčasnosti je na hranici 110 USD (dolárov) za barel. Cena ropy Urals (ropa z Ruska) bola v rámci sankcií EÚ určená na 60 USD za barel.

Vláda nateraz, po dohode so Slovnaftom, udržiava cenu pohonných látok na pomerne nízkej úrovni. Najmä v porovnaní s okolitými štátmi. Tento stav však nie je dlhodobo udržateľný.

Prečo ceny pohonných hmôt stúpajú

Jeden z dôvodov je prerušenie dodávok ropovodom Družba. Ukrajina tvrdí, že ropovod je poškodený pri meste Brody vo Ľvovskej oblasti a dodávky ropy cez neho nie sú možné. Napriek naliehaniu EÚ, ktorá vyslala na Ukrajinu expertov, aby ropovod skontrolovali, im Kyjev návštevu poškodeného miesta neumožnil. Slovensko zároveň Ukrajine ponúklo svojich odborníkov na opravu poškodeného plynovodu. Kyjev ani na túto ponuku nereagoval.

Druhý dôvod je útok Izraela a USA na Irán, ktorý ako odvetu uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý do Európy smerovala lodná doprava. Uzavretie prielivu sa však netýka iba dodávok ropy a zemného plynu. Cez prieliv sa prepravovalo množstvo ďalšieho tovaru, vrátane potravín, umelých hnojív a ďalších komodít potrebných na zásobovanie Európy a ďalších regiónov sveta.

Čo to pre nás znamená

V praxi to môže znamenať, že okrem energetickej krízy nám hrozí aj potravinová kríza a v neposlednom rade recesia spojená s infláciou. Ak nebudú dodávky umelých hnojív, odrazí sa to na produkcii potravín. Zastavením dodávok potravín hrozí niektorým oblastiam, najmä Afrike, hladomor. To vyvolá ďalšiu migračnú vlnu do Európy.

Zvýšené ceny pohonných látok a ďalších energetických surovín (najmä plynu) zároveň budú znamenať zvýšenie cien prakticky všetkých tovarov. Dotkne sa to potravín aj spotrebného tovaru. Predraží sa doprava aj výroba.

Nie sú to dobré správy

Ak Európska únia nezareaguje a nezruší svoje kontroverzné opatrenia najmä pokiaľ ide o dodávku energetických surovín z Ruska a green-dealové opatrenia, ktoré neúmerne predražujú výrobu, znamená to v lepšom prípade „iba“ stagnáciu ekonomiky. V tom horšom jej pokles. A už vyššie spomenutú recesiu a infláciu.

Zdroj: Trnava Report