Zástupcovia rezortov rokovali o prevencii radikalizácie a násilia

Na Ministerstve zdravotníctva bol začiatkom apríla už tretí okrúhly stôl na tému „Budovanie odborných kapacít a systémovej koordinácie v oblasti prevencie radikalizácie a násilia“.

Zástupcovia rezortov rokovali o prevencii radikalizácie a násilia. Zdroj: MZ SR

V rámci predchádzania radikalizácie mladých ľudí je potrebné vybudovať systém psychosociálnej podpory v oblasti duševného zdravia a špeciálny fond. Prostredníctvom neho môžu financovať preventívne, komunitné a skupinové služby znižujúce rizikové faktory radikalizácie. Fond na podporu duševného zdravia má financovať služby, ktoré dnes preukázateľne chýbajú. Nemá byť paralelným systémom voči zdravotníctvu, ale nástrojom na jeho odľahčenie a doplnenie.

Ide o budúcnosť celej generácie

Na potrebu rýchleho a koordinovaného postupu nadväzuje aj pripravovaný legislatívny rámec. „Nemôžeme si dovoliť stratiť ani jeden ďalší rok – ide o budúcnosť celej generácie. Preto dnes predstavujeme prvý návrh zákona o prevencii radikalizácie detí a mládeže. Ten prináša integrovaný prístup k tomuto problému. Reagujeme na realitu, že radikalizácia detí sa dnes deje najmä v online priestore. Najväčším zlyhaním je, že ju zachytávame neskoro. Nový návrh preto prepája prevenciu, včasnú identifikáciu aj odbornú intervenciu a posilňuje spoluprácu štátu, samospráv, odborníkov aj rodín. Toto nie je politická debata, ale ochrana detí – a naším cieľom je konať včas,“ uviedol minister školstva Tomáš Drucker.

Efektívne zdieľanie údajov

Pripravovaná legislatíva vytvorí funkčný rámec spolupráce medzi jednotlivými rezortmi a zefektívni zdieľanie údajov tak, aby mohli problémy identifikovať v skorých štádiách. V rámci riešení vybudujú systém psychosociálnej podpory, ktorý umožní poskytovať pomoc primeranú závažnosti situácie, čo najbližšie k prirodzenému prostrediu dieťaťa. Práve duševná nepohoda a duševné problémy detí a mládeže sú najväčším zdrojom agresivity a radikalizácie.

Približujú sa ku konkrétnej podobe riešenia

Podľa Mareka Madra z poradenského centra IPčko prax ukazuje, že radikalizácia mladých ľudí nezačína násilím, ale tým, ako premýšľajú o sebe, o druhých a o svete. Práve v tejto fáze ako systém často zlyhávame, reagujeme neskoro a neprepojene. Mladí ľudia sa postupne strácajú zo systému, buď sa k pomoci nedostanú včas, alebo z nej vypadnú. Zároveň sa veľká časť týchto procesov odohráva v online priestore, kde systém stále nie je dostatočne prítomný.

„Ak chceme týmto situáciám predchádzať, potrebujeme systém, ktorý bude spolupracovať, ktorý dokáže mladého človeka udržať v procese pomoci a ktorý pracuje nielen so symptómami, ale aj s presvedčeniami. Inak budeme naďalej dobiehať dôsledky namiesto toho, aby sme im predchádzali. Tieto okrúhle stoly vnímam ako dôležitý krok k zmene. Približujeme sa ku konkrétnej podobe riešenia, ktoré má ambíciu koordinovane a systematicky zachytávať rizikové situácie a ponúkať mladým ľuďom včasnú a dostupnú pomoc,“ dodáva Marek Madro.

Zachytiť problémy včas

Približne 75 % ľudí potrebuje komunitnú, preventívnu a podpornú formu pomoci. Je nevyhnutné, aby práve túto vrstvu systematicky zakotvili. Cieľom je zachytiť problémy včas, znižovať riziko zhoršenia, využívať špecializovaný systém len tam, kde je skutočne nevyhnutný a dostať pomoc primeranú závažnosti situácie a čo najbližšie prirodzenému prostrediu. Služby psychosociálnej podpory pomáhajú ľuďom skôr, než sa ich situácia dostane do štádia klinického problému. Majú vznikať osvetové a preventívne aktivity, zlepšovanie základných zručností pomoci. No aj vzájomná podpora a práca so zažitou osobnou skúsenosťou, skupinové aktivity a odborné workshopy, neklinické poradenstvo a ďalšie formy individuálnej a skupinovej pomoci. Podpora má smerovať nie len k mladým ľuďom, ale aj rodičom, učiteľom a ďalším dospelým, ktorí ich formujú.

Zdroj: tlačová správa, Ministerstvo zdravotníctva